Ak sa povie ISO, mnohým z Vás hneď napadnú rôzne normy – nečudo keď žijeme vo svete, kde je norma už takmer na všetko. Vo fotografickom svete sa týmto pojmom označuje citlivosť snímača. Čo to ISO je, a aký má vplyv na výslednú fotografiu si povieme vo štvrtom pokračovaní seriálu Dizajn a fotografia.

ISO je jedným z troch hlavných faktorov, ktoré majú vplyv na výslednú podobu fotografie. O clone, ktorá je jedným z ostávajúcich dvoch faktorov sme písali v predošlom diele. Tretím zásadným faktorom je expozičný čas, o ktorom si niečo povieme už nabudúce.

Čo je to ISO?

Na to, aby fotoaparát dokázal zaznamenať obraz (ak chcete tak fotografiu) potrebuje aby na jeho snímač (v analógových fotoaparátoch film) dopadalo určité množstvo svetla. Ak by na snímač nedopadalo žiadne svetlo, fotoaparát by jednoducho nezaznamenal nič. Každý snímač má svoju citlivosť, podľa ktorej vie identifikovať svetlo a jeho množstvo. Túto citlivosť vieme podľa potreby upraviť už spomenutým ISO-m.

Z praxe vieme, že občas potrebujeme fotografovať aj v podmienkach, kde je svetla menej – napríklad večernú ulicu alebo interiér kostola, večerný koncert a pod. V takom prípade máme na výber z dvoch možností. Prvou je predĺženie expozičného času – čo v podstate znamená, že budete najskôr potrebovať statív alebo objektív s lepšou svetelnosťou nakoľko bez nich by výsledná fotografia mohla byť rozmazaná. Tou druhou je zvýšiť citlivosť snímača. To znamená, že vo fotoaparáte nastavíme väčšie ISO, čím docielime, že snímač bude schopný rozpoznať aj menšie množstvo svetla s relatívne krátkou expozíciou.

Pri fotografovaní koncertu sú svetelné podmienky často náročné.

Šum

Zvýšenie citlivosti snímača ale so sebou nesie jeden „neduh“ a tým je šum. Ten narastá so zvyšujúcou sa hodnotou ISO. To sa veľmi netýka profesionálnych prístrojov, ktoré dokážu digitálny šum eliminovať aj s pomerne vysokým ISO číslom. V prípade lacnejších prístrojov je to ale podstatne horšie ☹.

Kým tie profesionálne dokážu už dnes fotografovať pri hodnotách ISO 6400 a viac bez výraznejšieho zašumenia, v prípade amatérskych prístrojov je situácia stále „biedna“.

ISO 100 – minimálne množstvo šumu.

ISO 800 – aj pri takejto vysokej hodnote je zašumenie ešte mierne.

ISO 1600 – výraznejšie množstvo šumu, ktoré je už viditeľné a prekáža.

ISO 6400 – výrazné zašumenie fotografie spôsobilo aj stratu detailov.

Čo so šumom?

Osobne sa snažím stále používať čo najnižšie hodnoty aké mi fotoaparát umožňuje - obvykle okolo 100 až 200 ISO. Nie vždy sa ale dá vyhnúť tomu, aby sme museli použiť vyššie ISO. V takých prípadoch ide skôr o subjektívne posúdenie miery šumu. Niekomu môže prekážať aj ten najmenší šum, iný sa uspokojí aj s väčším zašumením. Pokiaľ patríte k tým, ktorým prekáža akýkoľvek šum existuje pre Vás riešenie v podobe softvéru, ktorý dokáže tento neželaný efekt odstrániť.

Občas môže byť šum aj želaným prvkom. Predsa len, je fotografia umeleckým žánrom a občas dokáže aj šum dodať fotografii tú správnu atmosféru. Šum ale treba mať vždy pod kontrolou a rozhodne by nemal byť výsledkom náhody či nedostatku vedomostí.

Verím, že Vám aj tento článok pomohol a Vaše fotografie budú od teraz zasa o niečo lepšie.

Želám dobré svetlo, priatelia.