Sedíte v reštaurácii. V pozadí začne hrať talianska hudba, na stole horia sviečky. Zbiehajú sa vám slinky na lokálnu špecialitu, ktorú pred vás práve položil čašník. Predtým, ako opustí stôl, opýta sa vás, či vám môže ešte niečo ponúknuť. Požiadate ho o miestne víno…

Gratulujeme, práve ste podľahli primingu. Ide o psychologickú, nie nutne marketingovú stratégiu, ktorej úlohou je vyvolávať asociácie.

V tejto modelovej situacii objednala reštaurácia nadbytok vína. Pomocou pomalých tónov piesne Volare od Deana Martina a staroslivo vykonštruovanej atmosféry, reštaurácia u vás podnietila asociáciu k talianskemu vínu.

Tento jav je v psychológii známy ako priming a netýka sa len reklamy. Pokiaľ sa však rozprávame o primingu v kontexte predaja, potom ide o marketingovú odnož takzvaného neuromarketingu.

O čo vlastne ide?

Neuromarketing je precízna reklamná stratégia, ktorej úlohou je využiť kognitívne a senzorimotorické funkcie spotrebiteľov s cieľom lepšie pochopiť nákupné pohnútky.

Priming je zasa psychologický fenomén, ktorý hovorí o tom, ako sa na špecifické stimuly viažu súvisiace stimuly bez nášho vedomia. Všetci vieme o tom, že podprahová reklama je vysoko neetická, naskytá sa teda otázka, ako by sme mali pristupovať k primingu. Podobne ako podprahová reklama, tiež sa spolieha na naše podvedomé procesy.

Logickým úsudkom je teda fakt, že sa proti nemu nemôžeme brániť. Priming je však obyčajný jav, ktorý vás nenúti nakupovať, no cielene vám navádza emócie. Vzhľadom k tomu, že predáva vždy emócia a nie logický argument, môžeme tvrdiť, že priming ako taký je etický.

Navyše treba pripomenúť, že asociácia, ktorá je pre niekoho pozitívna, môže byť pre iného jedinca traumatizujúca. Moc primingu je teda veľmi relatívna a do vysokej miery nie je stávkou na istotu. Sú však prípady, kedy môžeme túto stratégiu veľmi chytro využiť.

A čo ďalej? To si prečítajte na našom novom webe, pre pokračovanie blogu kliknite TU!