Prvý článok by som chcel venovať môjmu obľúbenému umelcovi Egonovi Schielemu. V začiatkoch svojej tvorby vychádzal z viedenskej secesie, ale rakúsky umelec patrí do obdobia expresionizmu. Napriek krátkemu životu sa zaradil medzi najvýznamnejších autorov svojej doby. Jeho diela a filozofia silno ovplyvňovali aj moju tvorbu. Obdivujem jeho maľby. Niektoré som hneď na prvý pohľad pochopil, niektoré až potom, keď som sa dozvedel okolnosti daného obdobia v jeho živote. Sú ale otázky, na ktoré som ešte nedostal odpovede.

Narodil sa 12. júna v roku 1890 ako druhé dieťa Adolfa a Márie Schieleových. Už od malička upútal na seba pozornosť svojím výtvarným talentom. Egon dospieval v ťažkej atmosfére. Východisko nachádzal v tvorení a v dvoch sestrách, ktoré mu pózovali a on ich kreslil  v najrôznejších pozíciách. Jeho matka ho vôbec nechápala ale s otcom mal dobrý vzťah. Keď mal pätnásť rokov, otec mu zomrel. Táto situácia ovplyvnila celý jeho ďalší život a taktiež aj umeleckú tvorbu. Smrť a pominuteľnosť sa stali jedným zo základných myšlienok v jeho filozofii. Jeho druhým otcom sa stal strýko, Leopold Czihaczek, bohatý a vzdelaný mešťan. Napriek tomu, že umeniu nerozumel, súhlasil s tým, že bude financovať štúdium svojho synovca na viedenskej Akadémii výtvarného umenia.

Egon Schiele, ktorého práce sa vyznačujú osobitným štýlom, si veľmi rýchlo uvedomil, že systém výuky mu vôbec nevyhovuje. Jeho profesor Christian Griepenkerl bol konzervatívny a nenávidel moderné umenie. V tom období sa jeho najväčšou inšpiráciou stal Gustav Klimt a ďalší tvorcovia reprezentujúci viedenskú secesiu.

Keď v roku 1909 opustil Akadémiu, tešil sa z veľkého uznania zo strany obdivovaného Klimta, ktorý mu pomáhal tým, že mu posielal modelky, totiž oboch zaujímal akt a erotika. Záujem oňho neustále vzrastal a svoje práce ukazoval na celej rade expozícií v mestách ako Mníchov, Kolín, Golzov, Hamburg, Drážďany a Berlín. Schieleho anatómia a zobrazovanie postáv bola dosť nezvyčajná v tejto dobe. Používal kŕčovité línie, štylizoval tvary a volil vykročené pózy. Zobrazoval človeka ako niečo prechodné. Telo ako také bral ako kúsok mäsa - bez života.  Jeho farby nezodpovedali skutočnosti. Častokrát zobrazoval človeka ako torzo. Tak isto aj akty, nechcel aby telo bolo krásne, ale aby niečo vyjadrovalo, niečo reálne. Jeho kompozície sú tiež nezvyčajné, častokrát vynechával prázdne priestory na výkrese, tým vyzdvihoval, abstrahoval figúru a dej obrazu od všetkého, čo by mohlo situáciu ovplyvňovať. Často vidíme  bielu plochu okolo figúry, toto označoval ako auru. Búril sa proti pokrytectvu, každopádne chcel ostať úprimným aj keď pravda je nepríjemná a škaredá. Sústredil sa na tváre, ktoré vyjadrujú bolesť, biedu, ale aj niečo nekonkrétne. Väčšinou vnímal veci z negatívneho hľadiska.

Na jeseň roku 1918 jeho manželka, Edith ochorela na španielsku chrípku, bola v šiestom mesiaci tehotenstva a 28. novembra zomrela. O tri dni neskôr sa aj Egon Schiele oddal tejto chrípke, ktorá zúrila v celej Európe a ako 28 ročný zomrel.

Autoportréty

Egon fascinovaný svojím fyzickým vzhľadom namaľoval viac než sto autoportrétov a autoaktov, čo za to krátke obdobie života je rekordné množstvo. Zobrazoval sa vždy z iného hľadiska, ako nechápaného filozofa, ako muža centrálneho erotika, ale sú prípady, kde bol len symbolom nejakej myšlienky.

Seated male nude, 1903           

zdroj

Self portrait, 1910

zdroj                                                                   

Na tomto autoportréte je zaujímavé rozloženie prstov do tvaru „V“. Možno to prevzal z príručiek patologickej gestikulácie, ktoré boli v tom období obľúbené. Nemocní vraj podľa týchto gest vyjadrujú vlastné autentické pocity. Čierna keramika vpravo od jeho hlavy  je bez významu, maliar jej totiž dal tvar ľudskej hlavy a má symbolizovať „temnú stránku“ umelcovej osobnosti.

Self-Portrait with Black Vase and Spread Fingers, 1911

zdroj

Akty veľmi mladých dievčat

V rokoch 1910-1913 ho najviac inšpirovala jedna myšlienka: šokovať ľudí. Chcel poukazovať na prudérnosť ľudí. Na tento ciel zvolil niečo pornografické a kreslil mladé nahé dievčatá. Na tvorbách bolo cítiť hnev, aj keď tváre boli bez citu.  Za tieto obrazy sa dostal do väzenia na tri týždne.

Nude Girl with Arms Outstretched, 1911

zdroj

Black haired nude girl, 1912

zdroj

Ako som už vyššie spomínal, smrť ako taká sa častokrát objavuje na jeho obrazoch.

Self-Seer II (Death and Man). Egon Schiele, 1911

zdroj

Pregnant woman and Death, 1911

zdroj

Ak vás práce Schieleho zaujali, navštívte Leopold Muzeum vo Viedni, je tam veľa ukážok z jeho tvorby. Okrem kresieb a malieb sa môžete dozvedieť o situácii v umení tej doby, a jeho životnom príbehu.

zdroje:
http://referaty.aktuality.sk/egon-schiele/referat-10976

https://en.wikipedia.org/wiki/Egon_Schiele

Reinhard Steiner: Egon Schiele, 1890-1918: The Midnight Soul of the Artist