„Viac ako zlato zmenilo tento svet olovo. A viac ako olovo z hlavní zbraní ho zmenilo olovo zo sadzačovej kasy.“

Tento citát pochádza z knihy (učebnice), s ktorou by sa mal každý dizajnér stretnúť ešte počas svojho štúdia. Kniha rovnako ako aj tento článok bola venovaná polygrafii (samozrejme tento článok ani zďaleka nebude tak komplexný ako spomínaná kniha).

Dalo by sa povedať, že vznik polygrafie (z gréckeho polys — moho, grafein — písať) bol úzko spojený s príchodom Renesancie. V tom čase vznikla potreba masovo reprodukovať dovtedy vzácny a pomerne drahý artikel obmedzený len na zopár kusov — knihu. Pričinil sa o to nový smer, v ktorom začali vznikať nové vedecké odbory ako lekárstvo, prírodné vedy, hvezdárstvo a pod. Umenie už nebolo ohraničené potrebami cirkvi. Záujem verejnosti o tieto novo vzniknuté odbory narastal a s ním priamo úmerne rástlo aj množstvo vyrobených kníh.

S potrebou masovej produkcie bolo treba upraviť aj spôsob „rozmnožovania“ kníh. Klasické ručné prepisovanie kníh bolo zdĺhavé a náročné. Na tieto potreby sa snažila odpovedať technika s príznačným názvom — kníhtlač (prvé pokusy o tlač s drevenou formou uskutočnili Číňania už v 6. storočí). Kníhtlač vychádzala z princípu tlače z výšky — tlačové miesta boli vyvýšené nad netlačové. Tlačovú formu tvorila drevená doska, s vyrezanými znakmi, na ktorú sa pomocou tampónov nanášala tlačiarenská farba.

Ručne písaná (zdobená) iluminácia

Skutočnú revolúciu v kníhtlači však spôsobil až vynález samostatne odlievaných znakov (písmen), o ktorý sa pričinil Johannes Gensfleisch Gutenberg. Zatiaľ čo klasická kníhtlačová forma mohla byť použitá len na tlač konkrétnej strany knihy (kvôli znakom, ktoré boli na tlačovej forme priamo vyrezané), Gutenbergov systém pozostávajúci z voľných znakov sa dal ľahko vysádzať a znovu rozobrať. To umožnilo rýchlejšiu a jednoduchšiu výrobu kníhtlačových foriem a teda aj samotnú výrobu knihy. O podobné princípy sa pokúšali aj iné národy, okrem iných aj Číňania, u ktorých táto technika narazila na problém s počtom znakov, ktorý je oproti klasickej abecede niekoľkonásobne vyšší.

Dobová kníhtlačová dielňa


Gutenbergov vynález bezpochyby odštartoval novú epochu v dejinách ľudstva. Pisárov postupne vystriedali sadzači (v tej dobe bol tlačiar sadzačom a typografom — zhotoviteľom a tvorcom písma). Nasledovalo obdobie zdokonaľovania technológií (mimo iných spomenieme vynález litografie, o ktorý sa pričinil Alois Senefelder v roku 1796, ktorý položil základný kameň pre vznik ofsetovej tlače), vznik nových profesií (typografov, ktorým vďačíme za skutočné skvosty typografie ako napríklad Claude Garamond, William Caslon, John Baskerville, Giambattista Bodoni a i. ), digitalizácia...

Polygrafia od svojho vzniku prešla dlhým a na vynálezy plodným obdobím až do podoby v akej ju poznáme dnes. V dobe rozmachu internetu má stále svoje nezameniteľné postavenie na trhu.

A my len dúfame, že stále mať bude. Veď jednou z možností, ako relaxovať, je napríklad čas strávený s knihou v ruke.