Pre väčšinu ľudí, ktorí ho podobne ako ja obdivujú, je Picasso zaujímavý mnohotvárnosťou. Keď vravím mnohotvárnosťou, nemyslím len techniku a rôzne obdobia vplývajúce na jeho tvorbu, ale i fakt, že Picasso bol maliar, sochár, básnik – “Je suis aussi un poète”, vravieval.

Narodil sa v španielskej Malage. Z jeho detstva a mladosti sa zachovalo približne 2200 prác, čo je dosť úctyhodný počet, nakoľko toto číslo niekedy nedosiahne ani celkový počet diel významného umelca. Samozrejme, myslím, že nejaké zásluhy na tom má aj jeho, na môj vkus premotivovaný, otec.

Pablo študoval na vysokej škole umeleckej v Barcelone a neskôr na Kráľovskej akadémii v Madride. Pravdou však je, že bol štúdiom (zaostalosťou a neschopnosťou pedagógov) veľmi sklamaný a v júni 1898 štúdium definitívne ukončil. Túžil po štúdiu v Mníchove alebo v Paríži.

V Barcelone v tých rokoch sídlilo pokrokové umenie a kultúra. Zišla sa tu početná skupina umelcov, ktorá vytvorila španielsku variantu secesie, takzvaní modernisti. (Taktiež tam pôsobili po nich nasledujúci a proti nim zameraný post-modernisti.) Stretávali sa v umeleckej kaviarni Els Quatre Gats (Štyri mačky) kde sa konali výstavy, vystúpenia umelcov, prednášky a kde by som sa veľmi rada niekedy pozrela.

Umenie kontúry a línie je typické pre secesiu. Asi najväčší dojem na Picassa urobil Henri de Toulouse–Lautrec. Preto ho možno trochu cítiť aj v jedálničku pre Els Quatre Gats.

Pod vplyvom modernistov sa Picasso priklonil k parížskej kultúrnej scéne. Odišiel do Paríža, kde sa uviedol na trh v galérii Vollard. “Poznať tu vzory ako Delacroix, Manet, Monet, Van Gogh, Pissarro, Toulouse-Lautrec, Degas, Forain a i snáď Rops” tvrdí Félicien Fagus vo svojej kritike Pablových obrazov. Pozor, kritika nebola negatívne cielená.

Modré a ružové obobie

Obrazy z modrého obdobia nenachádzali u publika a kupcov veľa porozumenia. Boli pochmúrne, depresívne a neradostné. Napriek tomu tento nový obsah a nové motívy neznamenali rozchod s tendenciami avantgardného umenia. Picasso na svojich obrazoch z modrého obdobia zobrazuje ľudí v baroch a putikách, prostitútky, žobrákov, ožranov, harlekýnov a tak.

Modrá však neznamená len strasti a utrpenie, vyjadruje aj erotické rozpoloženie, v kresťanskej ikonografii nebo a v sekularizovanej (svetskej) verzii čosi nadpozemské.

1901, Pijanka absintu. Malý rozdiel v odtieňoch, ktorý až hraničí s monochrómiou (Charakteristické umenie na prelome storočia – Využívali impresionisti, klasicisti, symbolisti) + nadprirodzene dlhé ruky (osamelé, trošku strašidelné)

V roku 1904 sa definitívne presťahoval do Francúzska. Picasso sa nestýkal len s umelcami z Montmartru (kde mal ateliér), a priateľmi zo španielskej kolónie. Pestoval styky aj s parížskou literárnou avantgardou.

Guillaume Apollinaire - básnik, publicista (kamarát) - podpora, zbieranie a vydávanie erotickej až pornografickej literatúry. Proti tabu, tradovaným spoločenským normám je postavená umelecká sloboda.

1902/1093, Angel Fernández de Soto so ženou. Barcelona, Museu Picasso (vľavo), Makrela (Alegorická kompozícia). Barcelona, Museu Picasso (vpravo).

1905-1906 Picasso preniká do pochopenia priestorového objemu ľudskej postavy a stále ho redukuje, postupnou štylizáciou je menej naturalistické. Picasso vedome upúšťal od profesionálnych maliarskych techník. Bol to počiatok novej vývojovej etapy.

Keďže mám menšiu úchylku na výroky a citáty rôznych umelcov, zakončím tento článok Paľom samotným.

“Je ne peins pas ce que je vois, je peins ce que je pence.” (FR)

“Nemaľujem čo vidím, maľujem to, na čo myslím.”

- Pablo Picasso