Vidiek je mŕtvy ...

Nie je to až tak dávno, čo sa moderná reklama stala súčasťou nášho každodenného života. Sto rokov je samozrejme viac ako život jedného človeka, avšak rýchlosť, akou dnes napreduje ľudská spoločnosť, je exponenciálne vyššia ako pred sto rokmi. Práve kvôli tomu veľa vecí zvládame rýchlejšie, efektívnejšie a lepšie. Alebo azda nie?

So zvýšením efektívnosti vzrástli aj naše požiadavky, či už na osobný alebo profesijný život. Ľudia kvôli väčším zárobkom opúšťajú dediny, menšie mestá a sťahujú sa do veľkých miest. Urbanizácia zažíva renesanciu. Všetko má však svoje ale.


Mesto v pohybe
 

… nech žije mesto

S nárastom počtu obyvateľov v mestách samozrejme vzrastá aj počet firiem, živnostníkov, služieb, agentúr a iných. Dopyt po nich narastá a s ním aj počet tých, ktorí sa pokúšajú o jeho naplnenie. Ako ale v mori konkurencie ukázať, že práve to, čo ponúkate vy, je to, čo ľudia chcú alebo potrebujú? Mnohí si položili túto otázku a mnohí sú presvedčení, že našli správnu odpoveď. Billboard alebo inak povedané veľkoplošná reklamná tabuľa. V dobe pred digitalizáciou dokonalý marketingový prostriedok. Neexistuje nič lepšie! Tak, kde je to spomínané ale?
 

… nech žije mesto reklama

Ale nastane v momente, keď sa toto riešenie rozhodnú použivať všetci, najlepšie naraz. Nakoľko v dnešnom online svete, kedy sa značná časť trhu začala orientovať na internetovú reklamu a prenajatie billboardu je takmer za facku, je to bezproblémové riešenie. Čo však robiť, ak nastane moment, keď záujemcov o tento spôsob reklamy je väčší ako počet reklamných plôch? Predsa nie každý sa musí uspokojiť len s jedným alebo dvoma a bude požadovať, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac potenciálnych zákazníkov.

Niektorí ani v tomto nevidia prekážku a bez váhania si vytvoria svoj vlastný nelegálny billboard kdekoľvek sa im zachce. Už tak sa nájomcovia takýchto plôch snažia čo najviac priestoru využiť čo najefektívnejšie (rozumej natlačiť čo najväčší počet billboardov na čo najmenší priestor) a v spojení s billboardovými pirátmi nám ich stále viac a viac rastie pod oknami ako huby po daždi.

Čerešničkou na torte je všeobecné presvedčenie, že čím väčší, výraznejší a extravagantnejší, tým lepšie. V praxi to znamená neprofesionálne pripravené printové reklamy, ktoré sú nie len po estetickej stránke škaredé, ale často obsahujú sexuálny obsah, ktorý nemá nič spoločné s produktom, ktorý sa pokúšajú predať. Taktiež zakrývajú akúkoľvek panorámu, ktorú môže mesto ponúknuť.

Architektúra, historické či verejné budovy sú najčastejšou obeťou tejto formy “vandalstva” a v konečnom dôsledku pripomínajú viac grafity ako profesionálnu reklamu. Úprimne, asi ani vás by nepotešilo, keby vám na fotke z dovolenky na Eiffelovej veži zavadzal v pozadí reklamný banner na nové croissanty, či áno? Zákony v tejto oblasti sú často nedostačujúce a nejedno mesto si so vzniknutou situáciou bohužiaľ nevie poradiť.
 

… nech žije mesto reklama viac reklamy

Priveľa obrazových informácií vytvára úkaz známy ako Vizuálny smog. Stretávame sa s názormi, ktoré tento jav škodlivosťou prirovnávajú k nadmernému hluku či znečisteniu ovzdušia. Pre iných je to niečo neškodné, považujú to skôr za metaforu ako za niečo závažné a neprikladajú tomu veľkú pozornosť. Bohužiaľ, jeho vplyv na ľudský organizmus sa dokazuje podstatne zložitejšie ako napríklad pri znečistení ovzdušia, preto tieto argumenty zostávajú len v teoretickej rovine.

Jeho najextrémnejšiu formu poznáme hlavne z východných krajín, ako je Japonsko a Čína, avšak nevyhol sa tomu ani Americký kontinent. Tu napočítate stovky svetelných reklám, bannerov a pútačov na ploche pár desiatok kubických metrov. Niekto môže namietať, že mnohé z týchto miest vďaka tomu získalo svoju unikátnu atmosféru a ponúkajú vizuálny zážitok, ktorý dokonca mnoho turistov a fotografov priam vyhľadáva. Krásnym príkladom je Times Square, či hlavné mesto japonska Tokio, kde neóny a svetelné reklamy v nočných hodinách ponúkajú nezabudnuteľné momenty.


Times Square, New York (vľavo) a Tokio, Japonsko (vpravo)

Európa ako najstarší kontinent nemá na túto problematiku až tak benevolentný pohlaď a podstatná časť štátov Európskej únie sa pokúša o reguláciu tejto formy reklamy. Pri mnohých pamiatkách sa s nimi už nestretneme, ale v krajinách bývalého východného bloku táto situácia nie je až taká ružová. Nespočetné množstvo návštevníkov nášho hlavného mesta okrem dezolátneho stavu hlavnej a autobusovej stanice určite odradí od budúcej návštevy populácia reklamných pútačov, ktorá sa približuje počtu samotných budov. Len v samotnej Bratislave sa nachádza niekoľko spolkov, ktoré sa pokúšajú bojovať za obmedzenie veľkoplošnej reklamy, hlavne v kritických častiach a to v centre a v oblasti Ružinova.


Bratislava v očiach turistov - Očakávanie (vľavo) a realita (vpravo)
 

… nech žije mesto reklama viac reklamy klient

Na záver by sme sa na túto problematiku pozreli z pohľadu klienta, tj. osoby, ktorá chce použiť reklamnú plochu na svoju propagáciu. Pri množstve konkurenčnej reklamy, ale aj reklamy obecne, sa ľudia stávajú voči tomuto spôsobu reklamy apatickí a automaticky ju odfiltruvávajú. Je potom takýto spôsob propagandy účinný a relevantný? Prevádzkovatelia reklamných plôch vás budú presviedčať o tom, že áno. Veď sa jedná o ich denný chlieb, tak prečo by tvrdili opak?

Ak by sme sa na to mali pozrieť z objektívnejšieho hľadiska, billboardy sú aj v 21. storočí stále dôležitý spôsob reklamy. Jeho úspešnosť však ovplyvňuje mnoho faktorov, od skupiny, na ktorú ma byť cielený, až po lokalitu jeho umiestnenia. Smutnou pravdou zostáva fakt, že z dôvodu masívneho počtu veľkoplošnej reklamy klienti často miesto kvality zvolia cestu kvantity, aby dokázali konkurovať ostatným. Aké máte skúsenosti s plošnou reklamou? Podeľte sa s nami o vaše postrehy v komentároch.